Zaujímavosti

Vankúše naplnené tisíckami drobných šupiek majú vynikajúcu schopnosť rozložiť sa pri pôsobení tlaku, ak si na ne ľahnete alebo sa podopriete. Nestlačia sa ako molitan či dutinkové vlákna, ale premiestnením sa prispôsobia vašej polohe a zároveň dobre podopierajú hlavu, krk a ramená. Takáto opora pôsobí príjemne mäkko a pritom vám umožní pohodlný a zdravý spánok aj uvoľnenie svalstva. Tým pôsobí ako prevencia pred bolesťami hlavy, ramien či krčnej chrbtice, predchádza nočnému budeniu a zabezpečuje hlboký nerušený spánok.

Ideálne pre zdravie

Prírodné zloženie náplne vo vankúši má mnoho pozitívnych účinkov na zdravie. Obilné šupky sa získavajú z obilia po zbere mletím, odstraňujú sa zo zrna v procese potravinárskeho spracovania. Obsahujú celulózu a minerály – hlavne draslík. Sú maličké a pri presýpaní vo vankúši jemne masírujú. Množstvo vzduchových medzierok medzi plevami vo vankúši umožňuje dostatočné prúdenie vzduchu a pri spánku sa vytvára vhodná mikroklíma. Okrem toho jemné šuchotanie šupiek pôsobí upokojujúco pri zaspávaní. Jednotlivé zložky pliev sa uvoľňujú pri kontakte s teplom ľudského tela, príjemne voňajú a ovplyvňujú imunitné procesy, trávenie a vylučovanie, pomáhajú pri migréne, návaloch tepla sprevádzajúcich klimaktérium. Pôsobia priaznivo pri zápaloch čelových a prínosových dutín

Pre alergikov aj astmatikov

Špalda a pohánka sú obilniny, pri pestovaní ktorých sa nepoužíva chemické ošetrovanie, preto sú vrchné šupky zo zŕn – plevy vhodné na plnenie vankúšov. Vďaka množstvu mikropriestorov naplnených vzduchom náplň nevlhne a pravidelným pretriasaním a vetraním plevy uvoľňujú vlhkosť odobratú z potu a vydychovaného vzduchu počas spánku.

Zohrejú vaše kĺby

Obilné vankúše dobre akumulujú teplo a následne ho dostatočne dlhú dobu udržiavajú. Nahriať sa dajú na slnku, na radiátore, v mikrovlnke, alebo v elektrickej rúre. Nahrievanie na slnku pôsobí zároveň dezinfekčne. Prikladanie teplého obilného vankúšika pomáha ako suché teplo a prináša úľavu, ak vás trápia:

Šetrné k prírode

Vankúše plnené obilninami sú ekologické a šetrné k prírode. Plevy ako odpadový produkt nachádzajú takto svoje využitie a šetria energiu i suroviny potrebné na výrobu syntetických náplní. Vankúše s obilnými šupkami majú životnosť asi 3 roky, po opotrebovaní je potrebné náplň vymeniť. Použité šupky sú prírodné, čiže sa dajú kompostovať a nezaťažujú pri rozklade životné prostredie. Novú náplň je dobré nasypať do vankúša doplna, po pár týždňoch používania sa šupky usadia, a tým sa tvrdosť vankúša zmení. Tí zručnejší si jednoducho ušijú vankúšik aj doma, náplň sa dá kúpiť u niektorých pestovateľov a spracovateľov obilia, v obchodoch so zdravými prírodnými výrobkami, dostať ju aj na rôznych remeselných jarmokoch.

Ako špalda uľaví šiji a krížom?

Špaldové plevy majú výbornú tepelnú vodivosť. Dokážu naakumulovať po nahriatí na Slnku alebo v rozohriatom šporáku veľké množstvo tepla.

Ak si špaldu priložíte vo forme vankúša alebo podušky napríklad na boľavý chrbát, tak vďaka teplu dochádza k uvolneniu napätia svalov a úľave od bolesti. Takto špalda uľaví vystresovanej šiji alebo krížom.

Nahriaty špaldový vankúš pomáha uvolniť napätie v šiji, hrudnej chrbtici alebo v krížoch. Ale samozrejme sa dá použiť aj na iné časti tela a zdravotné problémy.

Spánok na takomto vankúši môže byť zo začiatku trošku nepokojný. Hlavným dôvodom môže byť, že špaldové šupky šuštia. Ale po dlhodobejšom použití si zvyknete a tento šum vám bude pripomínať pokojný šum mora. Toto vás naozaj príjemne upokojí. A váš sladký spánok a úľavu od bolesti šije vám budú všetci závidieť.

Lepšie ako raz čítať je oprobovať ako špalda uľaví vystresovanej šiji

Celozrnné potraviny zrýchľujú metabolizmus. Prospievajú línii?

Ako svižná chôdza

Vedci následne porovnávali vplyv celozrnných výrobkov a rafinovaných obilnín na rýchlosť metabolizmu a fekálne energetické straty (čiže množstvo energie, ktoré telo počas trávenia nevstrebalo a vylúčilo ju vo výkaloch).

Zaznamenávali sa pritom dáta o hmotnosti, rýchlosti metabolizmu, hladiny cukru v krvi, fekálnych kalóriách, hlade a sýtosti dobrovoľníkov.

Ukázalo sa, že celozrnné potraviny dokázali zvýšiť bazálny metabolizmus (množstvo energie, ktoré telo spotrebuje v pokojnom stave) a zvýšili aj fekálne energetické straty. K zvýšeným stratám nedošlo kvôli väčšiemu obsahu vlákniny ako takej, ale kvôli účinku vlákniny na stráviteľnosť iných potravinových kalórií.

Vďaka celozrnnej strave sa podarilo účastníkom denne stratiť 100 kalórií viac než skupine so spracovanými obilninami. Množstvo kalórií je porovnateľné so svižnou 30-minútovou chôdzou, alebo, premenené na stravu, sa kalórie rovnajú veľmi malej sušienke. Pozitívne je aj to, že pocit hladu a sýtosti sa medzi testovanými diétami výrazne nelíšil.

Zistenia vedcov by mohli pomôcť ľuďom, ktorí sa snažia schudnúť a mať pod kontrolou hladiny cukru. Keďže pri výskume použili komerčne dostupné produkty, ktoré obsahovali celozrnnú múku, rovnaké výsledky možno dosiahnuť aj mimo laboratória.

BRATISLAVA. Jedenie stravy bohatej na celozrnné potraviny môže pomôcť pri chudnutí. V minulosti už výskumy preukázali, že celozrnná strava a vysoký príjem vlákniny pomáhajú lepšie regulovať hladiny cukru v krvi a citlivosť na inzulín.

Nová štúdia, ktorú publikoval American Journal of Clinical Nutrition, ukázala, že celozrnné potraviny dokážu znížiť množstvo kalórií, ktoré si telo uloží pri trávení. Zároveň celkovo zrýchľujú metabolizmus. V dôsledku toho môžu celozrnné potraviny pomôcť pri chudnutí.

Spracovanie ničí vlákninu

Medzi zrná vo všeobecnosti radí ryža, ovos, pšenica a jačmeň. Celozrnné potraviny sa pozostávajú z celistvých zŕn hnedej ryže, ovsených vločiek či celozrnnej múky.

Od rafinovaných potravín sa celozrnné dajú na prvý pohľad odlíšiť tým, že majú tmavšiu farbu a obsahujú kúsky zŕn.

Rafinované obilniny prešli spracovaním, napríklad mletím, pri ktorom sa zo zŕn odstránia otruby a klíčky. Trvanlivosť potravín sa vďaka tomu predĺži. Medzi rafinované potraviny patrí napríklad biela ryža, biely chlieb a biela múka.

Pri mletí zrná prichádzajú o vlákninu, železo a vitamíny B. Aj keď železo a vitamíny možno do múky navrátiť, vláknina sa už pridávať nezvykne.

Výskum vedcov americkej Tufts University v Massachusetts prebiehal osem týždňov na vzorke 80 ľudí vo veku 40 až 65 rokov. Účastníci mohli jesť iba jedlo, ktoré im ponúkli výskumníci. Čo nezjedli, museli vedcom vrátiť a mali dodržiavať svoju obvyklú úroveň fyzickej aktivity.Prvé dva týždne jedli všetci účastníci rovnaké jedlo, vďaka čomu vedci odhadli kalorické potreby jednotlivcov.Potom dobrovoľníkov rozdelili do dvoch skupín. Jedna skupina dostávala celozrnné, druhá rafinované obilniny. Strava sa líšila jedine v obsahu zŕn a vlákniny, všetky ostatné parametre ako druh potravín, štruktúra jedla a obsah energie a makroživín sa zhodovali.

Predpokladáme, že prvky ľudského tela, hoci nevieme ktoré, vydávajú elektromagnetické vlny. Tento proces je vo veľkej miere aktivovaný stravovaním a strava má obsahovať elektomagnetické žiarenie.

Ľudské telo, pokiaľ je v dobrom zdraví, vydáva 6200–7000 Angstromov, čo zodpovedá ružovej farbe slnečného žiarenia. Zlepšenie tohto stavu sa dá docieliť cvičením jogy. U chorých osôb a ľudí s nepriaznivým stravovaním bolo vždy namerané žiarenie nižšie ako 6500 A.

Výsledky výskumov týkajúce sa tejto dĺžky sú podrobne opísané v publikácii “Život v organizme”, ktorej autorom je profesor Varmayoci.

Na elektomagnetickom žiarení sa podieľajú svalové vlákna a rôzne tkanivá. Ako každá iná bytosť, aj človek má pre udržiavanie týchto vibrácií zdroje v podobe zemského a kozmického vlnenia, vlnenia zo slnečného spektra a napokon vlnenia z produktov výživy. Žiarenia rozlišujeme dobré, horšie a životu nebezpečné. Dobré a zlé radiácie (vitamíny a mikróby) sa pohybujú v rozmedzí od infračervenej po ultrafialovú, nebezpečné radiácie sú kratšie – ultrafialové až rádioaktívne. Popri žiarení má na organizmus vplyv aj veľkosť energie: zlé žiarenie s nízkou energiou má nulový vplyv a naopak, napríklad infračervené s vysokou energiou je nebezpečné (zaraďujeme sem napríklad dlhé slnenie). Podobnú dĺžku žiarenia majú vitamíny, avšak jedny sú pre telo prospešné, iné škodlivé. Živočíchy boli experimentálne živené syntetickou stravou, KALORICKY SPRÁVNOU, mali však zlý vývoj. Ak sa im pridali prirodzené potraviny, napríklad citrón, začali sa vyvíjať normálne.

Ak by bola teda KALORICKÁ TEÓRIA správna, nechýbali by potraviny obsahujúce VIBRÁCIE, ktoré považujeme za VITÁLNE.

Meranie výživnej hodnoty potravín bude neúplné, ak k nemu nepripojíme dĺžku vlny, ktorú potravina obsahuje (cukor v repe má 8000 A, v kocke 0 A). Kalorická hodnota má v porovnaní s prvoradou životodarnou hodnotou len SEKUNDÁRNY, teda druhotný význam. Vibračná činnosť našich buniek nepotrebuje kalórie, ale pravdepodobne OSCILÁCIU úplného elektromagnetického žiarenia, ktoré ovplyvňuje žiarenie našich buniek. Nezdá sa, že by tieto vibrácie boli spôsobené spaľovaním kalórií, či už rýchlym alebo pomalým, alebo dokonca svojou premenou.

Každá potravina má svoju vlastnú, prístrojom merateľnú vibráciu. Dá sa predpokladať, že vibrácie z potravín udržujú “radiačnú vitalitu” našich buniek. Kalorická teória má len obmedzenú platnosť, a preto by mala byť obohatená novými poznatkami. Pripomíname, že bielkoviny, tuky, uhľohydráty, atď. sa nedajú rozpojiť a nie je možné hodnotiť ich izolovane. Klasická dietetika, vychádzajúca z energetickej bilancie, sa musí otvoriť novým poznatkom.

Pre uľahčenie budeme potraviny rozdeľovať do štyroch kategórií:

1. VRCHOLNÉ potraviny: majú žiarenie vyššie než človek – 6500 až 10 000 A.
2. PODPORNE potraviny: 3000 až 6500 A. Niektoré sú lepšie – podporujúce, iné horšie – zapríčiňujú choroby.
3. NIŽŠIA kategória potravín má 3000 A a menej.
4. kategória MŔTVYCH potravín, ktoré nevysielajú žiarenie.

Do prvej kategórie patria dužiny zrelých plodov a ich šťava, takmer všetky druhy surovej zeleniny a ovocie a zelenina upravené varením a dusením do 70 stupňov Celzia. Ďalej sem zaraďujeme obilie, čerstvú múku, všetky olejové plodiny a ich oleje, olivy, mandle, orechy a oriešky. Zo živočíšnych potravín sú to čerstvé mäso z voľne sa pasúcich zvierat, morské ryby a kôrovce, veľmi čerstvé maslo, smotana, nefermentované syry, čerstvé vajíčka.

Druhá kategória: čerstvé mlieko (za 12 hodín klesá radiácia o 40 percent, o 24 hodín neskôr o 90 percent). Patrí sem aj obyčajné maslo, vajcia, med, cukor, surový arašidový olej, zelenina varená vo vode, morské varené ryby atď.

Tretia kategória: varené mäso, drobky, údeniny, vajcia po 15 dňoch, varené mlieko, káva, čaj, čokoláda, zaváraniny, fermentované syry.

Vo štvrtej kategórii MŔTVYCH potravín môžeme nájsť: konzervy, margaríny, alkohol, likéry, biely rafinovaný cukor, určité cestoviny, atď.

Je treba vedieť, že:

a) najzdravšie potraviny majú najväčšiu vlnovú dĺžku, najviac vitamínov a žiarenia, to znamená, že sú najvýživnejšie,
b) určité bežne používané postupy menia alebo ničia kvalitu potravín, napríklad varenie zeleniny (príprava dusením v určitej miere akosť zachováva),
c) čerstvosť určitých potravín, zvlášť živočíšnych, je veľmi významným faktorom,
d) potraviny “konzervované” pasterizáciou NEKONZERVUJÚ NIČ alebo väčšinu z rádiovitálnych hodnôt potravín; SUŠENÍM sa tieto hodnoty do značnej miery zachovávajú,
e) potraviny tretej kategórie bez vitamínov sú väčšinou polypeptidy (mäso, mlieko, káva), sú pre zažívanie najmenej vhodné a stávajú sa neprijateľnými pre organizmus; lekári poznajú pôvod migrény, astmy a ekzémov práve z potravín,
f) väčšina potravín štvrtej kategórie používaných v nadbytočnom množstve vedie k charakteristickej ťažkej intoxikácii. Oklamú hlad, ale nie sú výživou.

Hrachová múka sa vyrába pomletím sušeného hrachu. Je prirodzene bezlepková a možno ju použiť pre bezlepkovú diétu.

Hrachová múka je veľmi dobrým zdrojom vlákniny, sacharidov a je bohatá na antioxidanty. V hrachu sú obsiahnuté aminokyseliny ako je lyzín a minerálne látky - horčík, fosfor a draslík. Hrach pôsobí tiež pre-bioticky.

Hrachová múka je vhodná na prípravu hrachovej polievky, zahusťovanie pokrmov, polievok. Rovnako tak ju možno použiť v rade ďalších receptov - krekry, palacinky. Možno pridať trochu múky do cesta na chlieb, sušienky, koláče pre zvýšenie nutričnej hodnoty a vytvorenie zaujímavej zelenkasté farby pokrmov. Hrachová múka je vhodná pre ďalšie experimentovanie a príprave netradičných jedál.

Chemická podstata pšenice

Pšenica je najdôležitejšia chlebová obilnina s vysokým podielom bielkovín a kvalitného lepku.

Uhľohydráty: Tvoria až 76 % a väčšinou sú vo forme škrobu, len s malým podielom (1 % až 2 %) cukrov.

Tuky: Pšenica ich obsahuje približne 1,56 %, z toho viac ako polovica sa nachádza v klíčkoch a otrubách.
Prevažne sú to polynenasýtené mastné kyseliny, najmä kyselina linolová.

Klíčky sú zdrojom biologicky vysoko hodnotných látok a obsahujú všetky vitamíny skupiny B, vitamíny A, C, D a E. Klíčok zostáva prítomný v celozrnnej múke, takže výživná hodnota tejto múky je vyššia oproti múke bielej.

Olej z pšeničných klíčkov má zvlášť vysoký obsah vitamínu E, ktorý má vlastnosti antioxidantov a chráni bunkové membrány.

Vplyv pšenice a múky na ľudský organizmu

Pšenica a celozrnná múka z nej tvoria základ výživy na celom svete (okrem prípadov neznášanlivosti lepku) a môžu sa jesť každý deň.

Raž siata (Secale cereale)

História tejto obiloviny je spojená predovšetkým s Európou. Raž je typická a charakteristická plodina starých Slovanov, tak, ako bol ovos pre germánske kmene. Aj keď bola postupne z ľudskej stravy vytlačená výnosnejšou pšenicou, zostáva aj dnes druhou najdôležitejšou chlebovinou.Pre svoju nízku náročnosť na klimatické podmienky je najviac rozšírená v krajinách s miernym a chladným podnebím.

Nutričná hodnota raže je veľmi vysoká. Raž obsahuje asi 70% sacharidov, 9-15 % bielkovín, 1,5 % tuku, vlákninu a veľa minerálnych prvkov (draslík, fosfor, železo, síru, fluor atď.) Celozrnná ražná múka blahodarne pôsobí na činnosť čriev, proti zápche, hemoroidom, nádorom. V minulosti sa proti horúčke pripravoval nápoj z opražených kôrok ražného chleba zaliatych vodou.Raž je veľmi vhodná na nakličovanie. Naklíčené zrnká majú v porovnaní s pšenicou sviežejšiu a šťavnatejšiu chuť. Výborná je na pečenie chleba s kváskom, perníkov a cestovín. Chlieb má zaujímavú chuť a tmavšiu farbu. Ražnú múku môžeme pridať i do pšeničných nekysnutých placiek. Pražená raž je základom tmavej kávoviny (melty).

Grahamová múka je forma celozrnnej múky. Je pomenovaná po Sylvesterovi Grahamovi, ktorý patril k významným šíriteľom myšlienok zdravej výživy už v 19. storočí. Pán Graham vyvinul túto formu múky v roku 1830 v nádeji, že ňou zláka ľudí od menej zdravej rafinovanej bielej múky. Jeho „Graham hotely“ mali v ponuke vegetariánske a nekorenené jedlá, pretože sa verilo, že korenie podporuje konzumáciu alkoholu.

Pri výrobe grahamovej múky sa škrob (endosperm) jemne pomelie a spolu s otrubami a klíčkovou časťou sa vrátia späť, čoho výsledkom je hrubšia, hnedá múka s orechovou a jemne sladkou chuťou.

Dnes niektoré komerčné mlyny odstraňujú množstvo pšeničných klíčkov, aby predĺžili trvanlivosť múky. Klíčky totiž obsahujú mastné kyseliny, ktoré oxidáciou horknú.

Originálna Grahamova alebo „grahamová“ múka je teda múka nebielená a nerafinovaná.

Hoci termíny grahamová a celozrnná múka sú často používané ako synonymá, existuje medzi nimi rozdiel. Grahamová múka má trochu hrubšiu štruktúru ako celozrnná múka. Biologickou hodnotu a obsahom dôležitých látok je grahamová múka takmer identická s múkou celozrnnou.

Kvalitný spánok zaručený: Obilné vankúše patria do modernej spálne

Výborná opora

Ideálne pre zdravie

Pre alergikov aj astmatikov

Zohrejú vaše kĺby

Šetrné k prírode